Zberný dvor poslednej inštancie: Tatra - Škoda - Mercedes
V Prahe, v jednej zo zdanlivo zabudnutých záhrad, sa zachovali automobilové klenoty minulého storočia. Tu sa stretávam s majiteľom Máriom. Na prvý pohľad je to obyčajný chlapík v montérkach s jednou rukou vo vrecku. Dávame sa do reči a on mi dovolí odfotiť si jeho plechové kráľovstvo, ktoré pozostáva prevažne z vrakov Tatry 613. Stretávam aj Tatru 603, Škodu rapida, Barkas, vytunenú stodesiatku, Mercedes a množstvo áut, ktoré ani nepoznám, ale na prvý pohľad vyzerajú "východniarsky".
Mario mi rozpráva, ako sa k autám dostal a prečo ich tu má. Väčšina z nich bola určená pre huty a on ich kúpil na poslednú chvíľu, väčšinou za ceny šrotu. Získal však aj lepšie kusy. Ukazuje mi svoje už zreštaurované veterány a ja sa nestačím čudovať, čo všetko tento zberateľ dal dokopy. Po chvíli si všimnem, že vôbec nevyťahuje pravú ruku z vrecka a všetky dvere otvára ľavou, hoci je to dosť komplikované. Po chvíli si uvedomím, že pravé vrecko je len rukáv. Mario nielen zbiera vraky, ale ich aj renovuje a ďalej predáva. Všetko jednou rukou.
Projekt posledného záchranného vrakoviska
U Maria som nebol náhodou, aby som fotil vraky. Chcel som zistiť, aký majú potenciál a čo môžem použiť pre svoju grafickú prácu. Ako komerčný grafik som mal vždy určitú formu slobody, ale vždy som bol obmedzený požiadavkami klientov. A ak ste grafikom telom aj dušou, musíte si z času na čas vyjsť v ústrety. Žiadne pravidlá. Bez dozoru. Žiadne požiadavky. Žiadne očakávania. Jednoducho popustite uzdu svojej fantázii a tvorte, kým nebudete s výsledkom spokojní. A presne to som urobil.
Myšlienka tejto grafiky vychádza zo samotnej podstaty Mariovho smetiska. Vraky čakajú na záchranu, niektorým sa to podarí a iným nie. V noci ožívajú a rozprávajú sa medzi sebou.
Otvorila sa tým aj otázka, na ktorú neviem odpovedať. Je obraz smutný alebo šťastný? Čo si myslíte vy? Pozrite si video a dozviete sa viac nielen o autách v ňom, ale aj o celom procese tvorby.
