Slovenská strela: Ikona železničnej histórie

Trpký osud slovenskej rakety

Slovenská strela, vyrobená v dvoch exemplároch, je technickým zázrakom svojej doby. Do dnešných dní sa zachoval len jeden exemplár, označený ako "dvojka". Jej "sestru" zničil požiar v 60. rokoch minulého storočia, keď stála na vlečke a čakala na opravu. Príčiny požiaru nie sú úplne jasné, ale špekuluje sa o iskre z prechádzajúcej parnej lokomotívy alebo o neopatrnom správaní bezdomovcov.

Obnova Slovenskej strely bola nákladným a zložitým projektom, ktorý odhalil jej historickú a technickú hodnotu. Celkové náklady na rekonštrukciu dosiahli približne 120 miliónov korún. Tatra Trucks prispela na renováciu sumou 40 miliónov korún, zvyšok financovali granty EÚ. Okrem renovácie samotnej lokomotívy bol pre slovenskú strelu vybudovaný špeciálny skleník, ktorý slúži ako jej vitrína a zároveň chráni tento historický skvost pred vonkajšími vplyvmi. Táto moderná a esteticky príťažlivá stavba získala ocenenie Stavba roka 2021 Moravskosliezskeho kraja a navrhli ju architekti Zahradníček a Škutin. Tento projekt nielenže vrátil Slovenskej strele jej niekdajšiu slávnu podobu, ale zároveň zabezpečil jej náležitú ochranu a prezentáciu pre budúce generácie.

Návrh

Celá konštrukcia vlaku bola dokonale aerodynamická, čo zvyšovalo efektivitu prevádzky a bolo jedným z charakteristických znakov Tatry v tom čase. Vlak bol vybavený dvoma identickými kabínami rušňovodiča na oboch koncoch. Táto konštrukcia umožňovala efektívnu a bezpečnú manipuláciu s vlakom bez potreby jeho otáčania. Symetrickosť vlaku podčiarkovalo špecifické označenie - na jednej strane kabíny bolo označenie "P" pre prednú časť (Predok) a na druhej strane "Z" pre zadnú časť (Zadok). Toto označenie bolo nevyhnutné, pretože na prvý pohľad nebolo zrejmé, ktorý koniec vlaku je predný a ktorý zadný. Táto prax sa zaviedla kvôli symetrickému dizajnu, ktorý poskytoval rovnaké vlastnosti a vzhľad na oboch koncoch vrátane sedadla rušňovodiča.

Unikátny palivový systém

Slovenská Strela bola priekopníkom v oblasti kombinovaného pohonu. Jazdila na zmes liehu a benzínu, t. j. liehovo-benzínový pohon, a bola vybavená elektromotorom. Tento systém umožňoval vozidlu štartovať na elektrinu. Funguje to tak, že sa roztočí stator spaľovacieho motora, zatiaľ čo rotor stojí, čím sa vyrába prúd pre elektromotor. Postupne sa však otáčky statora a rotora takmer vyrovnajú, takže nevyrába takmer žiadny prúd. Elektromotor prestane poháňať súpravu, spojka sa zopne a kolesá poháňa len spaľovací motor na alkohol a benzín.

Slovenská Strela dokonca držala medzivojnový rýchlostný rekord, keď pri jednom z testov dosiahla rýchlosť 148 km/h.

Počas druhej svetovej vojny bola prevádzka Slovenskej strely obmedzená z dôvodu nedostatku paliva a uprednostnenia vojenských transportov. Spotreba paliva tohto vlaku bola pozoruhodná - na sto kilometrov spotreboval sto litrov paliva.

Luxus na koľajniciach

Vlak mal kapacitu 72 cestujúcich, z čoho 40 miest bolo určených pre fajčiarov (fajčiarov). Interiér vlaku Slovenská strela bol navrhnutý s dôrazom na pohodlie a funkčnosť, čo sa prejavilo aj v jeho vybavení. Príkladom inovatívneho prístupu k dizajnu bola toaleta označená značkou "00". Na zníženie celkovej hmotnosti vlaku boli použité ľahké materiály, ako napríklad plast namiesto tradičnej keramiky a leštený hliník namiesto sklenených zrkadiel. Okrem toho bol interiér vybavený klimatizačným systémom (prívod vzduchu), ktorý zabezpečoval pohodlie cestujúcich počas cesty.

Okrem toho bol priestor pre cestujúcich vybavený skladacími stolíkmi, ktoré stevard pri objednávaní jedla priniesol nad hlavy ostatných cestujúcich. Nebolo to teda ako dnes, keď sa rozkladá malý stolík. Stôl v zábere bol väčší a všetky stoly mali vo vlaku špeciálny odkladací priestor.

Vlak mal aj malú kuchyňu, kde kuchár pripravoval jedlá na jednoplatničkovom sporáku, a priestor pre stevarda, ktorý prijímal objednávky a podával nápoje.

Zaujímavosťou je, že druhá neobsadená kabína vodiča sa de facto používala ako úložný priestor pre objemnú batožinu. Tento priestor bol uzavretý mriežkou a sprievodca tu vydával lístky na batožinu podobne ako šatniar v divadle. Tento inovatívny prístup k využitiu priestoru riešil problém úložného priestoru pre väčšiu batožinu.

Gastronomický zážitok na palube

Bol skutočne výnimočný. Raňajky, hoci pomerne jednoduché, obsahovali teplé a studené nápoje, nátierku, džem a pečivo. Večera však bola oveľa bohatšia a ponúkala šesť chodov vrátane ovocia.

Okrem gastronomických špecialít bola na palube aj široká ponuka údených jedál. Cestujúci si mohli vybrať z havanských cigár, egyptských cigariet a viržín.